Občianske združenie Vodný Hrad

záchrana seredského kaštieľa, bývalého vodného hradu Šintava

Archív

Občianske združenie Vodný hrad sa opätovne ako po minulé roky zapojí do celoslovenskej akcie venovanej mamám a ich deťom s názvom Míľa pre mamu. Podujatie organizuje Únia materských centier ako najväčšiu oslavu Dňa matiek na Slovensku formou dobrovoľníckej práce ako akciu plnú zábavy, hier, súťaží i umeleckých vystúpení.

Tohtoročná Míľa pre mamu v Seredi sa koná v sobotu 12. mája 2018 v Mestskom amfiteátri a priľahlom parku v znamení motta: „Všetkým mamám sveta“ a ako míľa okolo sveta sa absolvuje na krídlach materstva, ktoré prevedú deti súťažnými stanovišťami cez Európu, Afriku, Ameriku aj Austráliu. Súčasťou je aj stanovisko Občianskeho združenia Vodný hrad, kde sa deti časovou trhlinou prenesú do čias Rakúsko-Uhorska, kde na terase seredského kaštieľa bude relaxovať šľachtická rodina, ktorej súčasťou bola tiež milujúca matka. Úlohou detí je vlastnoručne pre svoju mamu-kráľovnú vytvoriť šľachtické symboly buď erb ako symbol rodiny alebo mini-vejárik do kabelky.


Občianske združenie Vodný Hrad sa uchádza o Vašu pomoc vo forme darovania 2 % z daní.

Občianske združenie Vodný Hrad združuje dobrovoľníkov, ktorí organizujú aktivity v populárno-náučnej forme za účelom sprostredkovania histórie nášho regiónu. V spolupráci s mestským múzeom organizujeme výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, organizujeme historické prechádzky, prednášky odborníkov z oblasti histórie a archeológie a prispievame na kultúrne akcie konané v meste Sereď, spolufinancujeme projektové a reštaurátorské činnosti v kaštieli. Medzi hlavné činnosti patria aj aktivity na záchranu seredského kaštieľa, bývalého vodného hradu Šintava s cieľom jeho využitia v cestovnom ruchu.

Z príspevkov 2 % spolu s darmi občanov, firiem, z dotácií, grantov a prostriedkov mesta sme v roku 2017 mohli zorganizovať projekt „Stratení ľudia“ – cieľom ktorého bolo pripomenutie si obetí napoleonských vojen, ktorých životná púť skončila na území dnešného Česka a Slovenska, prednášku a besedu so spisovateľom a historikom PhDr. Pavlom Dvořákom. Aktívne sme sa zapojili a zúčastnili na podujatí Míľa pre mamu. Počas akcie Noc múzeí sme uskutočnili v Mestskom múzeu v Seredi prehliadku expozícií s odborným výkladom. Úspešnou akciou „Vináreň v kaštieli“ sme ochutnávkou vín regionálnych vinárov na terase kaštieľa v Seredi oživili spomienky na bývalú Zámockú vináreň. Výstavou „Návraty do minulosti“ sme umožnili verejnosti oboznámiť sa s najnovšími archeologickými nálezmi v Seredi získanými pri výstavbe skladových priestorov Lidl v priemyselnom parku, prívodového diaľkového potrubia Galanta–Sereď, obchodných priestorov „kik“ na Námestí slobody a z archeologického výskumu v seredskom kaštieli.

Vaše rozhodnutie o poukázaní 2% zo svojej zaplatenej dani štátu sa premení na dar, ktorým podporíte občianske združenie Vodný Hrad v jeho snahe sprostredkovať bohatú históriu mesta Sereď a jeho okolia všetkým občanom a zároveň tak prispejete k rozvoju kultúrnemu života v našom meste.

Za Vašu podporu Vám ďakuje Rada občianskeho združenia Vodný Hrad

Vyhlásenie o poukázaní 2 % dane

Občianske združenie Vodný Hrad a Mestské múzeum v Seredi Vás pozývajú na

prednášku PhDr. Anny Jónásovej
Ženy rodu Esterházyovcov



Prednáška sa bude konať v Obradnej sále Mestského úradu v Seredi v piatok 16. marca 2018 o 18.00 hod.

Esterházyovci. Rod s predikátom „de Galanta“, ktorý už takmer 500 rokov zaujíma historikov, genealógov, múzejníkov, archivárov a publicistov. Históriu života rodu pripomínajú v seredskom a galantskom regióne kultúrne pamiatky - dva kaštiele v Galante a jeden kaštieľ v Seredi. A najnovšie ich pripomína aj kniha Galanťanky Anny Jónásovej s názvom Ženy rodu Esterházyovcov. Autorke sa počas niekoľkoročného štúdia podarilo sústrediť poznatky o ženách rodu Esterházyovcov do knihy, v ktorej sprítomňuje na historickej scéne ženy – manželky, dcéry tohto rodu. Práve existencia nesmierneho množstva korešpondencie esterházyovských žien – stovky a tisícky listov v latinskom, maďarskom, nemeckom i slovenskom jazyku, inšpirovalo autorku k skúmaniu genealógie rodu, ich manželstiev, sobášnej politiky, ich participácie na hospodárení v sídlach rodu, ako i spoločenskej angažovanosti týchto žien v Uhorsku.
PF 2018

Tretia šanca pre kaštieľ!

Mesto na jar 2017 na základe výzvy Ministerstva kultúry SR podalo projekt s názvom Obnova národnej kultúrnej pamiatky kaštieľ v Seredi v rámci programu Obnovme si svoj dom.

Výška požadovanej dotácie bola 1 082 tis. EUR na rekonštrukciu strechy a južného krídla. Projekt bol úspešný a z viacerých podaných bol dotačnou komisiou vybraný a schválený v sume 863 tis. eur. Jeho realizácia by mala prebiehať v rokoch 2018 a 2019.

Rekonštrukcia kaštieľa je teraz v rukách poslancov, keďže Mestské zastupiteľstvo musí schváliť spolufinancovanie mesta vo výške rozdielu medzi požadovanou a schválenou sumou, teda cca 150 tis. na rok 2018 a to isté na rok 2019.

V súčasnosti záleží na rozhodnutí jednotlivých poslancoch, ich prioritách a schopnosti rozhodovať v záujme všetkých voličov.

Žiaľ už dve šance na čiastočnú obnovu kaštieľa boli zmarené. Prvá šanca bol projekt na čerpanie z európskych fondov (vo výške 2,4 mil.€). K realizácii nedošlo z dôvodu prieťahov počas verejného obstarávania, kedy ešte prebiehala súťaž a zároveň končil termín realizácie schváleného projektu.

Druhá zmarená šanca mal byť projekt financovaný dotáciou z tzv. nórskych fondov (vo výške 0,45 mil.€), ktorý nebol odsúhlasený mestskými poslancami z dôvodu zmeny výšky dotácie a tak aj zmeneným pomerom medzi časťou financovanou z fondov a navýšením časti financovanou mestom, spôsobenou finančnou korekciou (krátením príspevku) Úradom vlády SR, a druhým dôvodom bol aj krátky čas na realizáciu stavebných prác (6 mesiacov).

Apelujeme na volených poslancov, aby zvážili tretiu, a možno už poslednú šancu pre kaštieľ a pri svojom rozhodovaní mali na vedomí, že sa ide o kultúrnu pamiatku, ktorá historickým rozmerom presahuje naše krátke životy a teda ide o nadčasovú záležitosť, ktorá sa nedá porovnávať s ničím iným! Treba myslieť aj na budúcnosť, to čo zanecháme našim potomkom.

Akákoľvek činnosť alebo aj nečinnosť zostane navždy ako vizitka našej doby!

Občianske združenie Vodný Hrad

NÁVRATY DO MINULOSTI



VINÁREŇ V KAŠTIELI



Občianske združenie Vodný hrad sa zapojilo do oslavy Dňa matiek v našom meste účasťou na podujatí MÍĽA PRE MAMU

dňa 13. mája 2017 o 15:00 v Mestskom amfiteátri Sereď a priľahlom parku.

Podujatie organizuje Únia materských centier pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku. V Seredi túto akciu pripravuje RC Mama klub v spolupráci s rôznymi združeniami, ktoré pôsobia na území mesta. Formou dobrovoľníckej práce na tento deň pripravujú mamy z materského centra spolu s dobrovoľníkmi z ostatných občianskych združení zábavné popoludnie plné zábavy, hier, súťaží i umeleckých vystúpení.

Témou tohtoročnej Míle pre mamu sú tradičné slovenské rozprávky. OZ Vodný hrad si ako aktivitu pre deti a pre svoju prezentáciu, zvolilo rozprávku, ktorá rozpráva príbeh o zakliatom zámku, v ktorom žije princ avšak v podobe zvieraťa. Vrátiť pôvodnú podobu princa a zároveň aj zámku môže iba dievčina, do ktorej sa pre jeho dobrotu zviera zaľúbi, a ktorá bude jeho lásku opätovať.

OZ Vodný hrad bude rozprávkou o kráske a zvierati, známou pod názvom Trojruža, symbolicky prezentovať svoj cieľ, prispievať k záchrane národnej kultúrnej pamiatky Seredského kaštieľa, ktorý je zatiaľ v rozprávkovej reči stále „zakliaty“.
Občianske združenie Vodný Hrad a Mestské múzeum v Seredi Vás pozývajú na

prednášku PhDr. Pavla Dvořáka
STOPY DÁVNEJ MINULOSTI 8 - Slovesnko v čase tureckých vojen.

Smrť sultána Sulejmana.

Prednáška sa bude konať v Obradnej sále Mestského úradu v Seredi vo štvrtok 11. mája 2017 o 18:00 hod.

Prednáška bude o knihe Stopy dávnej minulosti 8, ktorú spisovateľ a historik PhDr. Pavel Dvořák napísal ako ôsme pokračovanie po stopách dávnej minulosti. Kapitoly z tejto knihy otvárajú listy dejín, z ktorých sa dozvieme o vzniku Osmanskej ríše, vtupe Trukov do Uhorského kráľovstva a osmanským útokom na územie dnešného Slovenska.

Projekt „Stratení ľudia“

Projekt „Stratení ľudia“, ktorý vznikol v Česku, sa snaží dať obetiam napoleonských vojen, ktoré skončili svoju životnú púť na území dnešného Česka alebo Slovenska, ich meno a rodisko. Ide o vojakov a civilistov, ktorých mená je možné nájsť v matrikách domácich a zahraničných inštitúcií. Cieľom projektu je aj pripomenutie si obetí týchto nezmyselných vojen, ktorí tu pred 200 rokmi bojovali a zbytočne zomierali za svoju vtedajšiu vlasť.
Tento rok sa do projektu zapojilo aj mesto Sereď, DK – Mestské múzeum v Seredi a OZ Vodný Hrad.

Celý článok


Stratení ľudia

Bolo tomu 227 rokov, čo vo Francúzsku vybuchol prehriaty kotol ľudového hnevu. Týmto výbuchom, známym ako „Veľká francúzska revolúcia“, začala nová spoločenská epocha. Heslom „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ sľubovala napraviť všetky neprávosti sveta – ale, ako vieme, bohužiaľ neuspela. Staré krivdy, alibisticky páchané v „mene Boha“ nahradila krivdami novými, páchanými „v mene ľudu“. Tí, čo sa toľko oháňali všeobecným blahom, nenechali gilotínu ani na chvíľu odpočívať a nakoniec jej ostrie oddelilo od tela aj obe korunované hlavy Francúzska – kráľa Ľudovíta XVI. a kráľovnej Márie Antoinetty. Gilotína si neužívala len modrú krv, stínala na rozkaz hlavy bez rozdielu pôvodu. Stačilo udanie, osočenie, nedostatočný prejav nadšenia pre revolúciu či znepáčenie sa tzv. ľudovému komisárovi, aby mohol byť ktokoľvek v nepokojnej atmosfére označený za „nepriateľa ľudu“ či revolúcie a bez súdu bol „Výborom pre verejné blaho“ okamžite poslaný na popravisko. Aby sme boli objektívni, snažili sa jakobíni zavádzať aj hospodárske reformy a spravovať tak zem. Teror bol najsilnejším znakom ich vlády. Krvavé šialenstvo dosiahlo takej miery, že nakoniec – v záujme prežitia zeme – skončili v koši pod gilotínou hlavy Robespierra a všetkých ostatných jakobínov z Výboru verejného blaha. Jedna kapitola revolúcie tak skončila, aby nastúpila druhá, tzv. Direktórium. Ani v ňom sa hospodárska situácia nijako neupokojila, ale z chaosu revolučných zmien sa začali vydeľovať tí, ktorí na zmene režimu zarobili a stali sa pánmi situácie. No, pánmi – ono sa v revolúciou nasiaknutom Francúzsku moc panovať nedalo. Ľudia sa znovu búrili. Požadovali chlieb a spravodlivosť, ďalší zase chceli návrat k starým časom. K tomu im z vonku neustále niekto vyhlasoval vojnu a oni zase jemu...

A prečo sa vlastne rozpisujeme toľko o prvých rokoch revolučného Francúzska? Pretože všetky tieto udalosti stvorili jedného z najznámejších vládcov a vojvodcov histórie – Napoleona BONAPARTA.

Objavil sa ako poručík delostrelectva už v rokoch jakobínskeho teroru a dokonca bol po nejaký čas „Verejným blahom „ väznený. Zachránil sa, v roku 1793 sa počas dobitia Toulonu stal dokonca brigádnym generálom. Doba priala zvláštnym osudom. V roku 1795 pomohol zachrániť Direktórium v Paríži (tým že nechal z diel rozstrieľať monarchistických povstalcov). Bol povýšený na divízneho generála. Bolo mu 26 rokov. Aby si ho Direktórium držalo ďalej od tela, poslalo ho bojovať v roku 1796 do Talianska. A tam sa po prvýkrát stretol v boji so svojim budúcim večným nepriateľom, Rakúskou ríšou a jej cisárom Františkom. Mladý Bonaparte touto zemou a jej panovníkom hlboko pohŕdal, boli pre neho príkladom skostnatelej monarchie a neschopného vládcu. Na konci 18. storočia nevedel, že ich v budúcnosti ešte mnohokrát porazí, potupí a obsadí, aby sa nakoniec stal manželom rakúskej princeznej a otcom vnuka cisára Františka. Ale to už bude mať na hlave svoju vlastnú cisársku korunu. Nakoniec všetko prehrá, i zásluhou opovrhovaného Rakúska. Korunu, Francúzsko, manželku i syna. Skončí sám, uväznený na ostrove uprostred Atlantického oceánu. Bude písať pamäti a budovať tak svoju vlastnú legendu. Bude spomínať na všetky vojny, ktoré viedol, na všetky zeme, ktoré získal a zase stratil, na všetkých nepriateľov, ktorých stretol. Priateľov má totiž taký muž iba naozaj výnimočne... Ťažko povedať, či si v tom čase spomenul na milióny nevinných ľudí, ktorých jeho vojny pripravili o život.

A tak sa dostávame domov. Možno to znie zvláštne a v učebniciach dejepisu sa to nedočítate, ale naša zem bola vojnami tých rokov hlboko zasiahnutá. Nielen, že v hospodárstve musela zásobovať armádu, ale aj roky boli pre obyvateľstvo hladové. Mladí muži, odvedení do vojska z kraja medzi Tatrami a Dunajom, bojovali a umierali po celej Európe. Kto to všetko boli a kde ostali v cudzine naveky spať svoj sen?
Územie dnešného Slovenska poskytovalo bojujúcej armáde zázemie (tylo), využívané najmä pre vojenské špitály. Veď v Trnave bola invalidovňa, jedna z celkovo troch v celej Rakúskej ríši (ďalšie boli v Prahe a vo Viedni). V zozname špitálov však figurujú aj Bratislava, Nitra, Skalica, Holíč, Komárno, Leopoldov, Levice, Galanta... a Sereď (Aufnahmespital No. 11).

Prvé z nemocníc sa týkajú doby ťaženia maršala Suvorova v rokoch 1799/1800. Bola to tzv. druhá koaličná vojna (ktorej sa ešte nehovorilo napoleonská, ale revolučná). Rakúšania, drvení v Taliansku francúzskou armádou úplne nového typu, požiadali ruského cára o pomoc. Pre úplnosť – cárom bol vtedy Pavol I., syn Kataríny II. – Veľkej. Cár revolúciu úprimne nenávidel a žiadosti vyhovel. Maršal Suvorov bol starý a skúsený vojvodca. Jedna časť jeho armády prechádzala pod jeho velením v roku 1798 cez Bardejov, Prešov a Košice ďalej k miestu bojov v Taliansku. Ďalšie vstúpili cez Sliezsko na Moravu a do Čiech, odkiaľ rovnako pokračovali k juhu. Suvorovova armáda spolu s Rakúšanmi víťazila a nútila Francúzov z Talianska ustupovať. Pre poriadok dodajme, že Napoleon vtedy neslávne bojoval v Egypte. Francúzsko malo ale šťastie. Koalície proti nemu neboli príliš svorné. Tak bolo tomu aj v tomto prípade – keď cár pochopil, že Rakúšanom išlo o znovunadobudnutie Talianska, miesto likvidácie revolúcie vo Francúzsku, ukončil spojenectvo a nariadil Suvorovovi vrátiť sa späť domov. Nechcel svojich vojakov posielať, ako si to priali rakúski páni, samotných k Rýnu, aby poslúžili Francúzom ako „kanonenfutr“... A navyše sa v roku 1799 dramaticky zmenila situácia v samotnom Francúzsku. Napoleon sa rýchlo vrátil z Egypta, s ďalšími dôstojníkmi uskutočnil prevrat a stal sa doživotným prvým konzulom. Zaviedol v rozbitej zemi vládu silnej ruky a urobil poriadok. V Taliansku začal otáčať vojnové šťastie na stranu Francúzska. Cár Pavol začal byť jeho osobnosti naklonený, poznal, že revolúcia tým skončila. Už nemal motív k boju s Francúzskom. Ruská armáda sa vrátila rovnakou cestou, akou prišla. Na Slovensku okrem východnej cesty cez Košice zvolila ešte trasu Bratislava, Trnava, Leopoldov a Mošovce, kde časť prezimovala a na jar roku 1800 odtiahla cez Levoču, Prešov a Bardejov na sever. Z tohto ťaženia sú (zatiaľ) známe dva vojenské špitály – v Bratislave a Skalici. Zachovali sa matriky, ktoré obsahujú mená zomrelých vojakov, niektorých až v roku 1801. Väčšina úmrtí vo vojenských špitáloch totiž nešla ani tak na vrub zranení, ale kvôli epidémiám týfusu a úplavice. Podľa údajov je možné poznať, že v týchto špitáloch boli sústredení hlavne rakúski vojaci. Občas sa medzi nimi vyskytol francúzsky zajatec, ktorý mal tiež smolu. Rusi sa o svojich chorých starali väčšinou mimo týchto zariadení. Nikto si určite ďalšiu vojnu neprial...

Ale nakoniec k nej aj tak došlo. Okolnosti 3. protifrancúzskej koalície a ťaženia, ktoré skončilo bitkou pri Slavkove, boli tisíckrát popísané inde. Nebudeme ich teda podrobnejšie rozoberať. Je dobre známe, že po bitke sa zdecimovaná ruská armáda vrátane cára Alexandra I. 1) stiahla za rieku Moravu do Holíča. Záznamy o špitáloch vrátane obetí sú z tej doby z Bratislavy a Skalice, nemocnice boli samozrejme aj priamo v Holíči. Územia Slovenska sa veľké vojnové operácie takmer nedotkli, Prešporok (Pressburg – Bratislava), dobitý nebol, prebiehali tam diplomatické rokovania a nakoniec v ňom bola 26. decembra 1805 podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom a Francúzskom. Pre Rakúsko veľmi boľavá zmluva, ale to do našich úvah nepatrí.

Cisár Napoleon prežíval hviezdne roky, nohy jeho vojakov pochodovali víťazne Európou. Ale s jedlom rastie chuť, ako je známe – a človek naraz nepozná, kedy má dosť. Presne to sa stalo aj Napoleonovi. Vzal pod svoju „patronáciu“ Španielsko, ktoré ale ťažko podcenil. Vypukla proti nemu regulárna gerilová vojna, ktorá mu viazala veľkú časť armády a nakoniec aj jeho samotného. Ostatné porobené štáty začali dvíhať hlavu a keď videli problémy inde, rozhodli sa francúzskej dominancie striasť. V čele bolo Rakúsko, ktoré postavilo vrátane domobrany do zbrane pol milióna mužov. V apríli 1809 začalo „Dunajské ťaženie“, ktoré ale znamenalo iba krátku nádej na víťazstvo... Napoleon sa zo Španielska vrátil, armádu viedol osobne a rakúskeho veliteľa arcivojvodu Karola donútil stiahnuť sa z Bavorska a Čiech. Ale už to nebolo také jednoduché, ako v roku 1805. Nakoniec Napoleon znovu obsadil Viedeň, ale tentokrát po prechode Dunaja utŕžil svoju prvú ozajstnú porážku. Stalo sa tak pri Asperne, kde si rakúska armáda pripísala na konto prvé (a na dlhý čas posledné) víťazstvo. Nasledovala viac ako mesačná pauza, počas ktorej sa Napoleon s Viedňou v chrbte chystal na druhý prechod Dunaja a arcivojvoda Karol, víťaz od Aspernu, čakal na druhom dunajskom brehu na posily. Hlavne na svojho brata, arcivojvodu Jána, ktorý na začiatku bojov odišiel do Talianska, kde blokoval jednu z vedľajších francúzskych armád. Keď dostal rozkaz urýchlene sa vrátiť, bolo jasné, že dôjde k ďalším bojom. Nakoniec sa odohrala bitka začiatkom júla 1809 (Napoleon s miestom prechodu Dunaja Karola prekabátil) a pri Wagrame francúzska armáda opäť, i keď ťažko, zvíťazila. Veľkú „zásluhu“ na tomto víťazstve mal arcivojvoda Ján, ktorý nielenže z Prešporku (Bratislavy) odišiel príliš neskoro, ale keď sa priblížil k bitke a mohol so svojimi 30 000 mužmi rozhodnúť, otočil sa späť a do bojov nezasiahol... Habsburský dom vrátane brata Karola mu to už nikdy neodpustil.

Naháňačka armád sa skončila 12. júla 1809 pri Znojme, kde bolo v priebehu bitky uzavreté prímerie. Tentokrát sa vojenské operácie Slovenska dotkli citeľne. Známe je obliehanie Prešporku, ktorú veliteľ obrany generál Bianchi ubránil.. Vôbec celý juh Slovenska bol dobre pripravený a Napoleon údajne vyhlásil, že ďalej ísť nemá cenu, pretože Komárno aj tak dobiť nedokáže...

Z predchádzajúcich viet je jasné, že operácie roku v 1809 boli veľmi krvavé pre všetky strany. V tomto roku sa vojenské špitály zriaďovali všade, kde to podmienky dovoľovali. Z tejto doby sú známe zariadenia z Trnavy, Nitry, Levíc, Bratislavy, Komárna, Skalice, Galanty a Serede. Možno aj inde, ale o tom zatiaľ nevieme...

Pre ilustráciu – záznamy trnavskej invalidovne obsahujú približne 7 000 mien rakúskych vojakov, ktorí na túto vojnu doplatili životom a to nie sú všetci. Márnosť, bieda a utrpenie. Poznáme ich mená a u väčšiny aj to, odkiaľ pochádzali. Mierová zmluva bola podpísaná tentokrát až začiatkom novembra a juhozápadné Slovensko tak poskytovalo útočisko namiesto okupovanej časti Rakúska vrátane Viedne a obsadenej časti Moravy.

Iba pre zaujímavosť – v dobe, keď sa rokovalo o mierových podmienkach, mimochodom vo finále pre Rakúsko veľmi tvrdých, uvažoval Napoleon o rozdelení Rakúskej ríše na tri kráľovstvá – rakúske, uhorské a české. Z jeho početných súrodencov už bol každý nejakým trónom obdarovaný, musel teda vyberať z domácich zdrojov. Za teoretického uhorského panovníka bol vtedy Bonapartom vytipovaný knieža Mikuláš Esterházy de Galanta.

Mier bol nakoniec uzavretý, Francúzi sa vrátili späť do Francúzska (a do Španielska, kde to znova horelo). Rakúsko bolo maximálne ponížené. Zostala mu iba povinnosť platiť vojenské reparácie, čo ťažko zadlženú zem nakoniec v roku 1811 priviedlo k štátnemu bankrotu.. Napoleon sa s Jozefínou rozviedol a zobral si za manželku rakúsku princeznú Máriu Luisu, ktorá mu porodila po roku syna. Ale to si už Napoleon, napriek tomu, že si pripadal na vrchole moci, privolával svoj koniec... Tentokrát to bolo Rusko, na čo dostal chuť. Ako to dopadlo, všetci vieme – skaza a koniec jeho nadvlády nad Európou. Rakúsko sa na ruskom ťažení zúčastnilo ako samostatne operujúci francúzsky spojenec, ale veľmi, veľmi vlažný..., žeby tušenie budúcich udalostí? Ešte chvíľu to rakúsky kancelár Metternich hral na obe strany, než v auguste 1813 Rakúsko otvorene vstúpilo do 6. protifrancúzskej koalície. Potom nasledoval porážka Napoleona pri Lipsku, ťaženie do Francúzska, abdikácia cisára a ostrov Elba. Vo Viedni si na kongrese panovníci delili Európu, keď sa Napoleon tajne vrátil z vyhnanstva a pochodoval na Paríž. Bourboni museli znovu utiecť. Nasledovalo stodňové cisárstvo, Waterloo a ostrov Svätej Heleny… Je pravdou, že tieto ťaženia sa už územia Slovenska priamo nedotkli. Ranení od Lipska boli rozvážaní po Morave, ale ďalej už nie. Materiálne náklady znášala celá ríša bez rozdielu.

Minulosť sa nedá zmeniť, dá sa z nej poučiť. A poučiť sa z epochy, ktorá nechala po celej Európe rozosiate hroby vojakova nepočítajúc hroby civilných obetí, je viac ako žiaduce. V samotnej Seredi v roku 1809 zomrelo približne 50 vojakov v Aufnahmespital No. 11 (prijímacia nemocnica č. 11), ktorý mal za úlohu ďalšie rozdelenie. Títo sa už toho nedočkali… Snáď sa podarí zistiť miesto, kde títo nešťastníci boli pochovaní. Rovnako veríme, že sa podarí postaviť na tomto mieste malú pripomienku ich osudu, aby nám živým pripomínala rovnako ako pamätné miesta oboch svetových vojen, kam vedie ľudská zloba, nenávisť a chamtivosť. To už záleží na každom z nás.

Preto vznikol projekt „Stratení ľudia“. Snaží sa dať obetiam napoleonských vojen, ktoré skončili svoju životnú púť na území Českej alebo Slovenskej republiky, ich meno a rodisko. Ide o vojakov aj civilistov, ktorých mená je možné nájsť v matrikách inštitúcií doma i v zahraničí. Pre tých, ktorí pred 200 rokmi bojovali a umierali za svoju vlasť, nech už sa volala vtedy akokoľvek, už viac urobiť nemôžeme…

A urobiť z čísiel štatistiky ľudské bytosti s menom a rodiskom? To sme im dlžní.

1) Jeho otec Pavol I. bol zavraždený roku 1801 pri palácovom prevrate a Alexander sa nikdy nezbavil podozrenia, že o sprisahaní minimálne vedel. Dôvodom odstránenia cára Pavla mal byť fakt, že si prial spojenectvo s Francúzskom. To by bolo neprijateľné pre Anglicko a tak ho údajne nechalo odstrániť.

Autor článku: Klára ČUDRNÁKOVÁ
Preložil a upravil: Andrej MACÁŠEK

Prosba o venovanie 2% z Vašich daní občianskemu združeniu Vodný Hrad

Budúci rok to bude už 20 rokov, čo v Seredi vzniklo občianske združenie Vodný Hrad s cieľom posilňovať občianske povedomie obyvateľov mesta a regiónu sprostredkovaním poznatkov z histórie mesta Sereď a jeho okolia. Jednou z jeho priorít je záchrana seredského kaštieľa, bývalého vodného hradu Šintava a jeho možného budúceho využitia aj pre cestovný ruch.

Celý článok
Z príspevkov známych a neznámych darcov, firiem, z dotácií, grantov a prostriedkov mesta zabezpečujeme a spolufinancujeme projektové a reštaurátorské činnosti v kaštieli. A tak ako sa nám podarilo vybudovať mestské múzeum, múzejnú záhradu a obnoviť priestory bastióna v kaštieli, kde sa v súčasnosti konajú nádherné koncerty, vernisáže, výstavy sôch a obrazov, tak máme za cieľ pokračovať v aktivitách smerujúcich k rekonštrukcii a obnove tých častí kaštieľa, ktoré sú staticky bezpečné a najmenej poškodené.

Občianske združenie je dobrovoľnícke združenie, ktoré svoju činnosť koordinuje s vlastníkom kaštieľa mestom a spolupracuje so všetkými kompetentnými stranami. Po dlhých a náročných aktivitách a rokovaniach s kompetentnými sa podarilo veci rozhýbať a koncom roka 2016 poslanci MsZ v Seredi odhlasovali zriadenie dočasnej komisie, ktorá sa bude zaoberať otázkami, ktoré povedú k záchrane kaštieľa. V komisii sú aj zástupcovia občianskeho združenia Vodný Hrad.

Okrem hlavnej činnosti vykonávame aj aktivity na popularizovanie historického a kultúrneho dedičstva špecifického pre náš región. Vykonávame osvetu prostredníctvom aktivít na báze dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí, ktoré prispievajú k utváraniu kultúrneho spôsobu života a zvyšujú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň obyvateľov sprostredkúvaním poznatkov z kultúry a histórie. V spolupráci s mestským múzeom organizujeme výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, organizujeme historické prechádzky, prednášky odborníkov z oblasti histórie a archeológie, prispievame na kultúrne akcie konané v meste Sereď.

Príspevky z 2% daní znamenajú pre občianske združenie Vodný Hrad možnosť rozvíjať náš hlavný cieľ, ktorým je záchrana kaštieľa, upevňovať povedomie o kultúrnom dedičstve a zabezpečovať ľudom voľný čas kultúrnymi aktivitami.

ĎAKUJEME

Rada občianskeho združenia Vodný Hrad

Vyhlásenie o poukázaní 2 % dane
Mestské múzeum v Seredi a Občianske združenie Vodný Hrad

Vás pozývajú na výstavu

História prvej konskej a parnej železnice v Seredi
1846 - 1876 - 2016

Brigáda pri seredskom kaštieli, v sobotu doobeda 29. apríla 2017

Pozývame členov Občianskeho združenia Vodný Hrad, priateľov Mestského múzea v Seredi, členov Občianskeho združenia Mladá Sereď a ďalších dobrovoľníkov na brigádu k seredskému kaštieľu. Brigáda sa uskutoční dňa 29. 4. 2017 od 9.00 hod. do 12.00 hod. Budeme čistiť priestor pri kaštieli – okolie platanov, nádvorie a prejazd kaštieľa. Pracovné nástroje - metly, hrable, kto má, si môže priniesť so sebou. V spolupráci s mestom poskytneme brigádnikom niekoľko kusov potrebného náradia a ochranné rukavice. Pripravíme aj malé občerstvenie.
Svoju účasť na brigáde, prosíme, potvrďte v Mestskom múzeu v Seredi na tel. čísle: 031/789 4546.
Ďakujeme Vám za doterajšiu priazeň a pomoc pri zveľaďovaní kultúrneho prostredia významnej národnej kultúrnej pamiatky v Seredi.

Mestské múzeum v Seredi, Občianske združenie Vodný Hrad v Seredi, Občianske združenie Mladá Sereď
Občianske združenie Vodný Hrad a Mestské múzeum v Seredi

Vás pozývajú na prednášku

Ing. Ladislava Szojku
KONE V DOPRAVE

Mestské múzeum v Seredi, 9. decembra 2016 o 17.00

Prednáška sa bude konať pri príležitosti 170. výročia prevádzky prvej konskej železnice a 140. výročia parnej prevádzky železnice na úseku Trnava - Sereď

PF 2017

PF2017

Šťastnú cestu v novom roku 2017
našim členom, podporovateľom a priaznivcom
želá
Občianske združenie Vodný Hrad




Smutná správa

Július Matis Správa o odchode človeka, ktorý nám bol roky blízky, pôsobí ako nečakaný studený tieň. Keď nás opustí blízky človek, je to vždy smutné. Práve vtedy si uvedomíme veľkú stratu, uvedomíme si, čo pre nás tento človek znamenal. V noci 17. októbra 2016 nás opustil Július Matis, človek s veľkým srdcom. Človek nesúci v sebe dobro. Človek ktorý mal zmysel pre čestnosť, spravodlivosť, svedomitosť a pracovitosť. Vlastnosti, ktoré bezpochyby patrili k jeho osobnosti a kvôli ktorým si ho ľudia vážili.

Počas takmer 20-ročného pôsobenia v občianskom združení Vodný Hrad ako jeho zakladateľ, podpredseda a následne čestný predseda ukázal, ako má vyzerať naplnený život. Život prežitý plodne, v neúnavnej práci pre svojich blízkych i pre celú spoločnosť, život ktorý nebol zbytočný. Život, ktorý bol činorodý a užitočný. Nežil len pre seba, žil pre tých, ktorí ho obklopovali, žil pre ciele, ktorých veľkosť môžeme chápať iba s veľkým časovým nadhľadom. A takto prežitý život sa nikdy nestratí v priepasti zabudnutia, pôsobí naďalej dosiahnutými výsledkami a nezabudnuteľným príkladom. Stál pri zrode nášho združenia, na čele mestského múzea, založil múzejnú záhradu, podieľal sa na kultúrnych aktivitách v Seredi, bol literárne činný...S istotou môžeme povedať, že dedičstvo práce, ktoré pán Július Matis zanechal tomuto mestu, budú využívať ešte aj ďalšie generácie.

Všetci v Julovi strácame priateľa, ktorého priama, rovná a zodpovedná osobnosť, skrývala za vonkajšou zdržanlivosťou veľkú srdečnosť.

Ďakujeme Ti za vzor, ďakujeme Ti za ochotu pomôcť radou i činom.

Česť jeho pamiatke!

Rada Občianskeho združenia Vodný Hrad

Občianske združenie Vodný Hrad a Mestské múzeum v Seredi

Vás pozývajú

v sobotu 3. septembra 2016 do bastióna Kaštieľa v Seredi

o 9.30 hod. na prednášku reštaurátora Františka Šmigrovského

Kaštieľ a kultúrne pamiatky v Seredi

a
o 10.30 hod. prednášku pamiatkara a pedagóga Ivana Gojdiča

Výsledky umelecko-historického výskumu južného krídla kaštieľa v Seredi


Prednášky sú súčasťou sprievodného programu výstavy prác maliarskeho sympózia BLUDNÉ PRÚDY

Vstup je voľný
Foto: Lukáš Banič, 2016
Mestské múzeum v Seredi a OZ Vodný Hrad

Vás pozývajú na verejnú prezentáciu

diplomových prác absolventiek Fakulty architektúry STU v Bratislave
Ing. arch. Emílie Korčekovej, Ing. arch. Kataríny Sabolovej a Ing. arch. Bianky Tóbiovej

OBNOVA KAŠTIEĽA a PARKU V SEREDI

ktorá sa bude konať
v piatok 22.07.2016 o 16.30 v Mestskom múzeu v Seredi

Vstup je voľný

Čo podporíte, ak venujete občianskemu združeniu Vodný hrad 2% z vašich daní.

Občianske združenie Vodný Hrad už 18 rokov vykonáva osvetu v oblasti regionálnej histórie, a ako z názvu vyplýva snaží sa o záchranu národnej kultúrnej pamiatky seredského kaštieľa – bývalého vodného hradu Šintava. V rámci svojich možností spolufinancuje dokumentačné a reštaurátorské činnosti v seredskom kaštieli, zabezpečuje občiansky monitoring činností realizovaných v súvislosti s kaštieľom a parkom. V spolupráci s mestským múzeom s podporou mesta Sereď o.z. organizuje prednášky odborníkov z oblasti histórie a archeológie. Veľmi obľúbené sú prednášky známeho slovenského historika, spisovateľa a publicistu Pavla Dvořáka.
Celý článok
Vydáva publikácie o významných historických osobnostiach a tiež udalostiach v našom regióne.
Občianskej združenie Vodný hrad financovalo vznik dokumentárneho filmu, ktorý zachytáva súčasný stav kaštieľa. Prispieva na kultúrne akcie konané v meste Sereď, výstavy, koncerty a divadelné predstavenia.
Časť aktivít je financovaná členmi združenia, príspevkami od známych aj neznámych darcov, dotácii a prostriedkov mesta Sereď a samozrejme príspevkami z 2% daní, ktoré nám veľmi pomáhajú.

Darovaním 2 % z dane prispievate k záchrane národnej kultúrnej pamiatky - seredského kaštieľa a podporujete kultúrny život v meste Sereď.
Vyhlásenie o poukázaní 2 % dane
Občianske združenie Vodný Hrad
a
Mestské múzeum v Seredi


Vás pozývajú na prednášku archeológa

Mgr. Róberta Daňa, PhD.

Nové objavy v seredskom kaštieli

Prednáška sa bude konať v Obradnej sále
Mestského úradu v Seredi
dňa 26. februára 2016 o 17.00 hod.

Celý článok

Témou prednášky budú výsledky archeologického a architektonicko-historického výskumu v poslednej sezóne. Aj po dvoch výskumných sezónach sa stále ukazuje, že autori starších aj mladších stavebných fáz opevneného areálu hradu a pevnosti Šintava sa dokázali inovatívne a kreatívne vysporiadať s miestnymi prírodnými podmienkami a využiť ich pre svoje potreby. Výsledok ich diela tak predstavuje jedinečný typ stavby, ktorú nemôžeme posudzovať len podľa zaužívaných stavebných modelov.

Občianske združenie Vodný Hrad v roku 2015

Občianske združenie Vodný Hrad v tomto roku zorganizovalo, spolupracovalo a podieľalo sa na viacerých akciách a podujatiach.

V rámci svojej činnosti združenie zorganizovalo prednášku známeho slovenského historika, spisovateľa a publicistu Pavla Dvořáka. Témou jeho prednášky, ktorá sa konala 18. marca, bola jeho najnovšia kniha Stopy dávnej minulosti 7 s podtitulom Slovensko na konci stredoveku. Po prednáške autor diskutoval s prítomnými, odpovedal im na ich zvedavé otázky a podpisoval im svoje knihy. Prednáška mala vysokú návštevnosť a zúčastnili sa jej nielen členovia nášho združenia.

Celý článok
19. marca sa v Seredi konala konferencia Stavebné úpravy kaštieľa a revitalizácia Zámockého parku v Seredi pre zvýšenie kultúrneho a turistického potenciálu mesta v rámci programu Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva spolufinancovaného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na úvodnej konferencii za naše združenie ako partnera projektu obnovy parku a časti kaštieľa vystúpila Ing. Martina Hilkovičová s prednáškou Prezentácia Vodného Hradu o. z.

Občianske združenie Vodný Hrad sa ako spoluorganizátor zapojilo do celoslovenského projektu Míľa pre mamu venovanému oslave Dňa matiek na Slovensku. Míľa pre mamu prebehla v Seredi v Zámockom parku a amfiteátri 9. mája.
Pre deti pripravilo naše združenie hru o poklad. Najmenšie deti hľadali u troch princezien správny kľúč k truhličke so zlatým pokladom. Truhličku strážila a otvárala hradná pani spolu s udatným rytierom. Deťom po splnení úlohy hradná pani truhličku otvorila a oni si z nej vyberali čokoládový dukát, svoju sladkú odmenu. Rovnaká odmena čakala aj na staršie deti, ktoré s pomocou svojich rodičov museli uhádnuť aspoň jednu z piatich otázok súvisiacich s históriou seredského kaštieľa.

Na základe pozvania spolku Omnium sa predseda občianskeho združenia Mgr. arch. Rastislav Petrovič zúčastnil na medzinárodnom seminári Zámky, na které stát zapomněl v Slezských Rudolticích (Česko), kde vystúpil s prednáškou Kaštieľ v Seredi s podtitulom prezentácia činnosti o.z. Vodný Hrad 1998 – 2014. Na prednáške prezentoval aktivity občianskeho združenia Vodný Hrad v Seredi a jeho účasť na záchrane bývalého vodného hradu Šintava, dnes seredského kaštieľa (po česky zámku).

Ešte v roku 2014 sa zrodila myšlienka nakrútiť dokumentárny film, ktorý by zachytil súčasný stav kaštieľa. Túto myšlienku sa v spolupráci s Máriou Dikovou, vedúcou Mestského múzea v Seredi (Dom kultúry), podarilo aj zhmotniť do 30-minútového dokumentu mladého režiséra Miroslava Jeloka. Združenie sa podieľalo na príprave a realizácii filmu, ktorý podporilo aj finančne. Nakrúcanie v kaštieli a Zámockom parku prebiehalo v mesiaci február a marec t. r.
Tento film je venovaný všetkým tým, ktorým nie je ľahostajný osud seredského kaštieľa, známeho v minulosti ako vodný hrad Šintava. V predpremiére bol film premietnutý v seredskom amfiteátri 28. augusta. Premiéra filmu sa uskutočnila v Mestskom múzeu v Seredi 11. septembra.

Naše združenie, ktoré sa významnou mierou podieľalo na obnove kazemát bastióna seredského kaštieľa, každoročne počas Seredských slávností približuje širokej verejnosti bohatú minulosť nášho bývalého vodného hradu. O najnovších poznatkoch získaných archeologickým výskumom realizovaným v interiéri kaštieľa porozprával 5. septembra tohto roku návštevníkom archeológ Mgr. Róbert Daňo, PhD.

V jeseni sme zorganizovali dve historické prednášky. 23. októbra prednášku seredskej rodáčky PhDr. Evy Vrabcovej na tému Pracovný tábor Židov v Seredi a mesto Sereď do roku 1949, na ktorej priblížila históriu Serede v období druhej svetovej vojny až do vzniku seredského okresu. Prednáška riaditeľa Slovenského národného archívu PhDr. Radoslava Ragača, PhD., na tému Najstaršie seredské fabriky odznela 20. novembra.

Naše združenie finančne podporuje v rámci svojich možností aj Mestské múzeum v Seredi, kultúrne akcie konané v meste Sereď, ako aj dokumentačné a reštaurátorské činnosti v seredskom kaštieli. Združenie vykonáva aj občiansky monitoring činností realizovaných v súvislosti s kaštieľom a parkom.

Časť našich aktivít finančne podporili členovia nášho združenia, ako aj známi a neznámi darcovia, za čo im patrí naša vďaka. Naše poďakovanie patrí aj poslancom mestského zastupiteľstva za odsúhlasenie dotácie poskytnutej z rozpočtu mesta Sereď.

Mgr. arch. Rastislav Petrovič

P O Ď A K O V A N I E

Občianske združenie Vodný Hrad ďakuje všetkým neznámym darcom, ktorí prispeli do verejnej zbierky organizovanej združením na podporu prác súvisiacich s obnovou kaštieľa v Seredi. Zbierka povolená ObÚ Galanta rozhodnutím č. ObU-GA-OVVS-2013/06252 sa konala od 31. augusta 2013 do 31. júla 2014. Získané prostriedky boli vyčerpané a zbierka zúčtovaná v júli 2015.

Celý článok
Celkovo sa vyzbieralo    1019,- €
Náklady na zbierku    213,31 €

Čistý výnos zbierky    805,69 €
Úhrada faktúr    976,- €

Rozdiel medzi úhradami a čistým výnosom 170,31 € bol uhradený z prostriedkov občianskeho združenia Vodný Hrad.

Náklady na zbierku:
nákup kolka a poštovné    4,40 €
úhrada za pokladničku    74,21 €
bankové poplatky    134,70 €

Čistý výnos zbierky bol použitý na úhrada faktúr:
Reštaurátorské práce (konzervovanie murív, omietok a kamenných prvkov a článkov)    597,- €
Meračské a dokumentačné práce (zameranie 2.n.p. južnej časti západného krídla a zhotovenie dokumentácie)    269,- €
Konzervovanie vybraných kovových prvkov (prvkov zábradlia a svietidiel, kovaní dverí a okien)    110,- €

Najstaršie seredské fabriky

Témou prednášky bude problematika počiatkov industrializácie Serede v druhej polovici 19. storočia. V tomto období sa agrárne mestečko s cechovou remeselníckou základňou začalo intenzívne pretvárať na jedno z industriálnych centier Bratislavskej župy. Dôvodom boli politické a sociálne zmeny po buržoáznej revolúcii v rokoch 1848/1849 a pozitívne pôsobila aj zmena majiteľa seredského panstva. V Seredi vzniklo niekoľko priemyselných prevádzok a pri ich vzniku hrali významnú úlohu členovia miestnej židovskej komunity.

Občianske združenie Vodný Hrad a Mestské múzeum v Seredi
Vás pozývajú na prednášku
PhDr. Radoslava Ragača, PhD.

Najstaršie seredské fabriky

Prednáška sa bude konať v Obradnej sále Mestského úradu v Seredi
v piatok 20. novembra 2015 o 17.00 hod.

Mediálny partner: Muzeum.SK

Otvorme okná do minulosti

Obnova fasád Kostola svätého Martina, ktorá prebehla v Šintave v minulom roku, priniesla nové nálezy, ktoré rozšírili doterajšie poznatky o minulosti architektonickej dominanty obce Šintava. Objav stredovekých okien posunul datovanie šintavského kostola o takmer päť storočí skôr. Objavených bolo päť okien. Na južnej fasáde boli štyri, ale z jedného sa zachoval len malý fragment. Na východnej (čelnej) fasáde sa našlo vľavo od hlavného vstupu malé kruhové okienko. Z piatich objavených okien kostola zostali po dohode so správcom farnosti, Mgr. Jánom Fordinálom, odprezentované tri okná na južnej fasáde. Okná sú prezentované ako slepé v troch samostatných výrezoch. Tieto boli až do začiatku reštaurovania prekryté ochrannou konštrukciou. Reštaurovanie stredovekých okien počas tohtoročného leta zrealizoval reštaurátor Mgr. František Šmigrovský. Okná boli očistené, vytmelené, chýbajúca omietka bola doplnená novou, farebne odlišnou od pôvodnej. Na reštaurovanie prispelo sumou 1000 € občianske združenie Vodný Hrad zo Serede ktoré získalo 790 € z Nadácie Pontis z Nadačného fondu Telekomu. Ten poskytol Vodnému Hradu grant ako podporu projektu nazvaného „Otvorme okná do minulosti“. Zvyšnú časť nákladov na reštaurovanie poskytla šintavská farnosť. Obnova okien bola ukončená pred 6. septembrom 2014, kedy si Šintava pripomenula 940. výročie prvej zmienky o obci. Zreštaurované okná z 13. storočia budú Šintavanom a nielen im pripomínať bohatú minulosť kostola a obce.

Mgr. arch. Rastislav Petrovič