PhDr. Tünde Lengyelová:

Postavenie žien v stredovekom a ranonovovekom Uhorsku


Prednáška odznela v slávnostnej sále Mestského úradu v Seredi v piatok 26.10.2007

Po katastrofálnej porážke uhorskej armády pri Moháči roku 1526 sa krajina na 150 rokov stala bojiskom. Zmenená politická a vojenská situácia priniesla zásadné zmeny nielen v hospodárstve krajiny, ale aj v spoločenskej a kultúrnej sfére. Paradoxne, práve toto najťažšie obdobie v uhorských dejinách prinieslo pre ženy nové možnosti uplatniť sa aj v takých úlohách, ktoré pre ne dovtedy neboli charakteristické. Z hmly dejín sa zrazu vynorili veľké ženské osobnosti, z ktorých niektoré sa preslávili ako vzdelané mecénky, iné ako bojovníčky za vieru a nejedna aj ako veliteľka obrany hradu. Ale koľko žien stálo a zostalo v pozadí historických udalostí? Ich názor, sprostredkovanie či intrigy mohli neraz celkom zmeniť veľké politické rozhodnutia mužov...








Aj preto sú zaujímavé a inšpiratívne aj osudy obyčajných – alebo obyčajnejších žien, ktoré prežili svoj aktívny život anonymne, v kruhu svojej rodiny.
V období protitureckých vojen ženy nastúpili na miesta bojujúcich mužov – a to predovšetkým šľachtické ženy, pretože povinnosť bojovať mali najmä príslušníci šľachty. A naozaj si dokázali poradiť so všetkými úlohami hospodárenia na obrovských majetkoch. Ich povinnosti neboli ľahké ani jednoduché – museli sa vysporiadať so spravovaním panstva, s administratívou, riadením úradníkov i bežných prác, popri tom rodiť a vychovávať deti, plniť náročné úlohy spojené s každodenným životom. Starali sa o školy, podporovali študentov na zahraničných štúdiách, boli patrónkami kostolov a cirkví, zakladali tlačiarne, knižnice, dohliadali na prestavbu stredovekých stavieb na honosné renesančné rezidencie. Venovali sa liečiteľstvu, vybavovali sťažnosti poddaných, pomáhali im prežiť v čase neúrod, ale zaujímali sa aj o nové módne trendy, rady sa zabávali, tancovali, boli i neverné a intrigovali...



Bez ohľadu na to, či išlo o šľachtičnú, meštianku alebo poddanú ženu, všetky mali určené svoje povinnosti a aj sféru, v ktorej sa mohli pohybovať. Ich možnosti ohraničovali nielen staré zvykové právo a zákony, ale aj cirkevné predpisy, tradície a momentálna spoločensko-politická situácia, vojna a mier.
V stavovskej spoločnosti bola rozhodujúca príslušnosť k stavu. Jednoduchšie povedané: najdôležitejší bol pôvod – aj tá najchudobnejšia šľachtičná bola v spoločenskom rebríčku vyššie ako ten najbohatší sedliak či hociktorý mešťan. Nesmieme zabudnúť ani na hierarchiu moci v rámci rodiny. Kým sa dievča nevydalo, patrilo pod rozhodujúcu právomoc otca (prípadne tútora), po vydaji zase manžela.. Voľnosť rozhodovania získala žena až v období vdovstva. Zákony síce ženy obmedzovali a okliešťovali o množstvo práv, podľa dobovej mentality to bolo naopak. Ich úlohou bolo totiž chrániť „slabšiu“ ženu a preto dávali kompetencie do rúk „silnejších“ mužov.



Prvoradou povinnosťou ženy bolo postarať sa o dostatok potomkov. Úloha matky sa síce vysoko vyzdvihovala, ale veľmi dôležité boli aj pracovitosť, zbožnosť a skromnosť a žiadanú „pridanú hodnotu“ tvorili majetok a pôvod.
Ako teda ženy žili? Aké mali povinnosti, čo patrilo k ich každodenným činnostiam? Ako sa zabávali, ako sa obliekali, čo jedli? Mohli si samy vybrať životného partnera, alebo im manžela našli rodičia? Aký bol ich rodinný život? Koľko mali detí, ako často rodili? Aké bolo ich zdravie a ako sa oň starali? Boli v skutočnosti také cnostné, ako to od nich vyžadovali najmä predstavitelia duchovnej literatúry? Ako sa dostávali do problémov, alebo na šikmú plochu – samé alebo sa nechali riadiť?

Na mnohé z týchto otázok dnes už vieme aspoň čiastočne odpovedať. O živote žien pred mnohými storočiami vydáva mimoriadne zaujímavé svedectvá predovšetkým v archívoch zachovaná korešpondencia. Aj v rode Thurzovcov a Esterházyovcov, majiteľov Šintavského panstva, boli zaujímavé ženy, ktorých osud nám poskytne pozitívny i negatívny príklad života žien pred niekoľkými storočiami.